Geometria Zodiaku

ÚVOD

Knihy poznania a múdrosti vpísané do matérie kameňa gotických katedrál, sú živým odkazom zväčša neznámych majstrov staviteľov, ktorí povýšili a zušľachtili hrubú a neopracovanú hmotu na posvätné telo katedrály, predurčené na slávu Božiu. Tak staviteľ je zároveň sláviteľ a stavanie slávenie.

Takmer v každej starej gotickej katedrále (napríklad Chartres, Remeš, Štrasburg) býva v rôznej podobe zobrazený symbol kruhu, ktorý je rozdelený na 12 rovnakých častí - symbol ZODIAKU (Zvieratníku, Zverokruhu ...). Formy jeho zobrazenia sú rôzne - na podlahe, v rozetách, v kombinácii s biblickými výjavmi, v podobe jednotlivých mesiacov v roku (viď. obr. 1).

PODSTATA ZODIAKU

Obraz zodiaku je známy najmä v súvislosti s astrológiou. Čo vlastne vyjadruje, a prečo má svoje umiestnenie aj v tak posvätných a významných miestach, akými sú katedrály, kde aj tá najmenšia časť má svoj význam?

Pokúsme sa spoločne nahliadnuť na Zodiak, ako na symbolickú schému, vytvorenú na základe zákonitostí a vzájomných vzťahov, obsiahnutých v každom systéme.

Majme však stále na pamäti, že ako každá schéma, aj zodiak je len pokusom (viac alebo menej dokonalým) o priblíženie a vyjadrenie poznania základných zákonitostí stvorenia.

Zodiak môže predstavovať syntetický kľúč, ako nástroj poznávania zákonitostí, vlastností a vzájomných vzťahov ľubovolného systému (celku, prostredia), ktorý pozostáva z častí, tvoriacich celok a súčasne celok je časťou hierarchicky vyššieho systému (celku) (viď. obr. 2). V staršej terminológii by sme mohli hovoriť o mikrokozme (časť, ktorá je celkom) a makrokozme (celok, zložený z častí). Ak je teda sledovaný celok tkanivo, potom časťou bude bunka a vyšším celkom orgán.

Časť aj celok sa riadia rovnakými princípmi a zákonitosťami (analógia mikro a makrokozmu) a akákoľvek zmena časti sa prejaví zmenou celku a naopak.

Z astrologického pohľadu umožňuje zodiak vyjadrovať aj dynamiku a kvalitu zmien a vzájomných determinácií častí a celku, prejavujúcich sa v čase a priestore.

V rámci starších svetonázorových koncepcií sa stretávame s ideou podmienenosti hmotného bytia. Existencia hmoty, hmotného prostredia a bytia je podmienená duchovným prostredím a bytím a je len jednou z možných foriem manifestácie duchovného bytia, prípadne jeho realizačným prostredím. Akákoľvek hmotná časť i celok má svoj ideový predobraz.

V takomto ponímaní pojem časť a celok budeme chápať v zmysle komplexnej multidimenzionality bytia.

TVORBA ZODIAKU

Pokúsme sa v stručnosti poukázať na kardinálne princípy obsiahnuté v geometrickej štruktúre zodiaku z filozoficko-principiálneho pohľadu.

Zvoľme si v priestore ľubovolný BOD. Okolo bodu narysujme KRUŽNICU s polomerom R. Hneď v počiatku nášho diela máme tri základné prvky, ktoré spolu tvoria jeden celok (viď. obr. 3):

• BOD - predstavuje posvätný stred našej kružnice. Je stvoreným prvotným počiatkom, východiskom. Sám bezrozmerný, nehybný, všadeprítomný. Bude nám predstavovať skutočnú, pravú podstatu zodiaku, ktorý celý je v bode obsiahnutý, v stave dokonalej nediferencovanej jednoty, nemanifestovaný, ale s potenciálom realizácie.
• KRUŽNICA - je bodom manifestovaným a ohraničeným v priestore. Je charakterizovaná svojím obvodom (vonkajšie ohraničenie) a obsahom (vnútorná náplň). Predstavuje manifestáciu potenciálnych možností obsiahnutých v bode v realizačnom prostredí. Je prejaveným bytím.
• POLOMER - je vzdialenosť od obvodu k stredu. Je mierou určujúcou obvod aj obsah manifestácie. Vyjadruje najkratšiu vzdialenosť od každého bodu obvodu k posvätnému stredu kružnice. Je cestou a prepojovacím mechanizmom (tým čo spája) od formy k podstate a naopak.

Ak sa vydáme cestou po obvode, prejdeme 6 krát vzdialenosť polomeru, kým sa dostaneme do počiatočného bodu (viď. obr. 4). Tak dostávame 6 kružníc, ktoré vytvárajú 6 priesečníkov na obvode pôvodnej siedmej kružnice a jeden spoločný priesečník v strede. Všetkých sedem kružníc má rovnaký polomer, obvod aj obsah. 6 kružníc vytvára spolu zároveň ďalších 6 priesečníkov, mimo obvodu základnej kružnice. Ich priemetom na obvod základnej kružnice dostávame 12 bodov (6 skutočných a 6 premietnutých) vzájomne tvoriacich dva hexagramy, spojené spoločným stredom.

Na cestu nám začínajú svietiť dve hviezdy. Jedna so svetlom skutočným, druhá odrážajúca svetlo prvej.

Rozdelenie kružnice na 12 rovnakých častí môžeme chápať ako proces diferenciácie celku. Každá časť vymedzuje len jeho určité vlastnosti. Pre pomenovanie jednotlivých častí boli použité názvy a symboly tzv. znamení. Každé znamenie je charakterizované polaritou, kvalitou, živlom a vládnucou planétou.

K tomu, aby sme preklenuli terminologické bariéry pri vyjadrovaní, je potrebné si uvedomiť, že používané symboly a názvy sú len zástupnými znakmi pre vyjadrenie určitých spoločných vlastností časti celku. Ak teda budeme hovoriť o ohni, nemáme tým na mysli len bežný oheň, ale súbor vlastností, pre ktorých pomenovanie bol použitý termín oheň. Rovnako, ak povieme slnko, nemyslíme tým len centrálnu hviezdu našej slnečnej sústavy, ale opäť súbor spoločných vlastností pomenovaných ako slnko. To, že zároveň môžeme hovoriť aj o skutočnom ohni a slnku, by mohlo naznačovať univerzalitu platnosti zákonov, ktorými sa riadi všetko stvorené.

ŠTRUKTÚRA ZODIAKU

Centrálna štruktúra Zodiaku je tvorená 4 principiálne odlišnými kategóriami:

• PLANÉTY - predstavujú aktívne hybné sily (dynamies), zdroj a potenciál premien a realizácií
• ZNAMENIA - sú prostredím skrze ktoré môžu planéty prejavovať časť svojho potenciálu
• ASPEKTY - vymedzujú vzájomné vzťahy jednotlivých prvkov systému. Určujú intenzitu a kvalitu (konštrukcie alebo deštrukcie) realizácie potenciálu.
• DOMY - predstavujú konkrétnu formu realizácie.

PLANÉTY

Tradičný zodiak pracoval so systémom 7 planét, na rozdiel od súčasného (10 planét). K pochopeniu významu planét si môžeme pomôcť analógiou so svetlom. Poznáme jedno biele svetlo obsahujúce v sebe nekonečný potenciál farebných manifestácií, ktoré sa môžu prejaviť len ohraničením (obmedzením, vyčlenením) časti s celku. Kombináciou 3 základných farieb v rôznych pomeroch dokážeme zobraziť ľubovolnú možnú farbu. Pri lome bieleho svetla nachádzame 7 základných farieb, ktorých spojením dostávame opäť biele svetlo.

Podobne by sme mohli hovoriť aj o planétach. Je jeden zdroj (jedna sila) obsahujúca v sebe potenciál mnohosti prejavov. V rámci manifestácie dochádza k nutnosti diferenciácie jednoty, výsledkom ktorej je vyčlenenie 7 základných kvalít, symbolizovaných názvami jednotlivých planét.

Geometria usporiadania a vzájomných vzťahov je daná tvarom šesťcípej hviezdy (viď. obr. 5).

V trojuholníku s hrotom smerujúcim nahor sú planéty Slnko, Jupiter a Mars, vyjadrujúce kladnú polaritu (aktívnu, mužskú). V opačnom trojuholníku sú planéty Mesiac, Venuša a Saturn, vyjadrujúce zápornú polaritu (pasívnu, ženskú). V strede je Merkúr, symbolizujúci neutrálnu rovnováhu oboch protikladných princípov. Jednotlivé planéty nachádzajúce sa oproti sebe, predstavujú vzájomné protichodné sily (Mars a Venuša, Jupiter a Saturn, Slnko a Mesiac).

V princípe by sme mohli príslušné vzťahy zredukovať na spojenie vždy dvoch vzájomne protichodných síl (princípov) prostredníctvom neutrálneho prostredníka do jedného funkčného celku (hviezda).

Stručný popis vlastností princípov, reprezentovaných jednotlivými planétami je nasledovný:

• Slnko - zdroj sily, zásobáreň, vyživujúci princíp
• Mesiac - princíp formujúci, adaptácia, zmeny, pohyblivosť, premenlivosť
• Merkúr - riadiaci a organizačný princíp, komunikácia, koordinácia informácií
• Venuša - zlučovanie, spájanie, spolupráca, afinita, vzťahy systému, príjem
• Mars - stimulácia, aktivácia, intenzifikácia, pohon, útok, výdaj
• Jupiter - expanzia, rozpínanie, rast, dozrievanie
• Saturn - ohraničenie, kontrakcia, obmedzenie, koncentrácia, stabilita, stiahnutie

ZNAMENIA

Pri objasnení významu znamení si môžeme opäť pomôcť jednoduchou analógiou stavby. Ak planéty symbolizujú prvotnú tvorčiu ideu stavania (nediferencovanú), potom znamenia predstavujú konkrétny projekt stavby (diferencovanú ideu ale neprejavenú), aspekty postupnú realizáciu stavby (idea sa začína prejavovať podľa projektu) v zmysle konštrukcie a deštrukcie (búranie aj stavanie) a domy budú predstavovať stavebný materiál (projekčná plocha), slúžiaci na naplnenie a realizáciu zmyslu stavby.

Charakteristiky jednotlivých znamení sú odvodené na základe kombinácie 4 kategórií:

• VLÁDNUCA PLANÉTA - v tradičnom zodiaku bolo každé znamenie charakterizované jednou vládnucou planétou (okrem slnka a mesiaca sa všetky planéty vyskytovali dva krát). Znamenalo to, že prirodzený charakter síl symbolizovaných danou planétou sa môže najviac prejaviť práve v príslušnej oblasti znamenia (jedna je sila).
• POLARITA - je typickým prejavom striedania dualitného prejavu jednej sily. Jedna je sila, ktorá sa prejavuje v dvoch podobách - aktívne aj pasívne, dáva aj berie. Polarita je geometricky vyjadrená spojením dvoch hviezd v jeden celok (2x6=12).
• KVALITA (PRINCÍP) - geometricky sú vyjadrené tromi štvorcami (3x4=12). Vyjadrujú tri stavy (stupne), v ktorých sa nachádzajú 4 živly, tvoriace jeden celok.
  • základné (hlavné) - tvoriaci princíp - buduje niečo nové
  • pevné (následné) - udržujúci - udržuje a upevňuje vybudované, stabilizácia
  • pohyblivé (padajúce) - utvárajúci - pretvára a mení vybudované a upevnené, adaptácia, smrť pre život, ničí aby vybudoval nové, konštruktívna deštrukcia, evolúcia (involúcia)
• ŽIVEL - geometricky sú vyjadrené štyrmi trojuholníkmi (4x3=12). Vyjadrujú 4 podoby (formy, vlastnosti) realizácie jednej sily.

Podstatu živlov nám môže priblížiť obr. 6. Ak trojuholník s hrotom nahor predstavuje v systéme princíp aktívny a opačný trojuholník pasívny, potom oheň je maximum aktivity, voda pasivity. Vzduch prechod z aktivity do pasivity a zem naopak.

Od počiatku boli pokladané za základné stavebné články všetkého stvoreného, v rôznych stupňoch (úrovniach stvorenia). Každý individuálny funkčný celok je výsledkom kombinácie 4 živlov v troch kvalitách (stupňoch) v rôznych vzájomných pomeroch.

• oheň - aktívny, teplý, suchý
• vzduch - aktívny, teplý, vlhký
• voda - pasívna, chladná, vlhká
• zem - pasívna, chladná, suchá

Jednotlivé symboly živlov sú odvodené z hviezdy.

Analógie na priblíženie:

Ročné obdobia sú: Jar (vzduch), Leto (Oheň), Jeseň (zem), Zima (Voda). Každé obdobie pozostáva s troch etáp. Začínajúca jar, v plnom rozkvete, končiaca, ktorá tvorí prechod k letu.

ASPEKTY

Vyjadrujú vzťahy medzi časťami systému, umožňujúce realizovať potenciál silových prejavou konštruktívnou alebo deštruktívnou formou.

V princípe ide o to, že určité usporiadanie prvkov systému spôsobuje viac alebo menej intenzívne prejavy realizácie.

Aspekty sú na kružnici vyjadrené uhlovými vzdialenosťami objektov nasledovne (viď. obr. 7 a 8):

Dôležité je uvedomiť si, že jednotlivé prvky systému sú vždy usporiadané v určitých vzťahoch, ale len niektoré usporiadania sa prejavujú mimoriadnou intenzitou účinku. Ide hlavne o usporiadania vychádzajúce z celočíselného delenia kružnice na časti, geometricky vyjadriteľné v tvaroch pravidelných mnohouholníkov (3, 4, 5, 6, 8, 12). Dôležité je, že čím je mnohouholník s väčším počtom vrcholov, tým intenzita prejavu klesá. Príslušné tvary sú základom tzv. posvätnej geometrie. Z hľadiska psychotroniky je dôležité nasledovné: Vieme, že ak usporiadame ľubovolné objekty v priestore do určitého vzťahu, vyvolá to zmenu v kvalite aj dynamike energoinformačných vzťahov v prostredí. V podstate je to vedomý akt organizácie chaosu. Nie je zrejme možné hovoriť o tvarovom žiarení. Skôr by sme mohli povedať, že informácie obsiahnuté v pomerových vzťahoch vyplývajúcich z usporiadania systému umožňujú uvoľňovať realizačný poteciál, danej informácie.

DOMY

Predstavujú konkrétnu formu realizácie (korpus). Ich charakteristiky korešpondujú s jednotlivými znamenia, avšak ich prejav je na kvalitatívne inej úrovni.

ZÁVER

Každá schéma, nech je akokoľvek dokonalá, môže byť len hrubým zjednodušením skutočnosti, ktorú sa snaží popísať. Jej úloha je zväčša iniciačná. Môže byť nástrojom spúšťania vnútorných premien hľadajúceho. Svojím spôsobom je zároveň obmedzujúca a ohraničujúca. Prílišné upnutie sa na ňu môže zastrieť skutočnú pravdu a podstatu.

Ak teda chceme byť vedome účastní Veľkého Diela budovania chrámu, bolo by vhodné, aby sme aktívne postupným otesávaním, opracovávaním a usporiadávaním hrubého kameňa, priložili ruku k dielu, napĺňajúc vznešenú Ideu Plánu Veľkého Architekta. Veď či nie sme sami časťou podobného chrámu?

Ing. Norbert Synčák

Článok vyšiel ako súčasť zborníka kongresu Psychotronica Slovaca v roku 2000, str. 24